Gitara je nástroj obľúbený po celom svete, ktorý pravdepodobne pochádza z Ázie. Dnes existuje v rôznych variantoch. V čom sa od seba odlišujú? A odkiaľ vôbec pochádzajú?

Čo bolo pred gitarou?

Strunové nástroje, medzi ktoré patrí aj gitara, sa najpravdepodobnejšie vyvinuli z hudobného luku. Trošku bližšie k dnešnej gitare by však mali mať až neskoršie ázijské nástroje târ a chartâr. Mimochodom, ani jeden z týchto nástrojov sa na prvý pohľad až tak veľmi nepodobal dnešnej gitare. Dokonca ani v počte strún. Ako to vieme? Z fotiek asi nie, ale keďže predpona char znamená 4, predpokladá sa, že nástroj chartâr mal práve 4 struny.

No a s akou ďalšou európskou krajinou by mala byť gitara spájaná, ak nie so Španielskom? Presne tam sa totiž niekedy začiatkom novoveku vykryštalizovalo niekoľko nástrojov veľmi podobných dnešným gitarám, ako napríklad štvorstrunová gitara a vihuela. Nie, ani oni ešte nemali dostatočný počet strún. Tie sa im postupne pridávali, a keď to už niektorí začali preháňať, skúsení muzikanti ich (našťastie J) zredukovali na 6. Hovorí sa, že úplne posledný krok k definitívnej podobe gitary spravil jeden z najznámejších výrobcov gitár, Antonio de Torres Jurado.

Dnešná gitara vyzerá takto

Pozostatok orientálneho pôvodu gitár nájdeme v ich tvare až do súčasnosti. Ich korpus či trup aj dnes najčastejšie pripomína arabskú číslicu 8. Na trupe sa nachádza ozvučný otvor a kobylka, na ktorej sú pripevnené struny. Okrem toho majú gitary ešte ďalšie dva veľké diely, a to krk (s hmatníkom a pražcami) a hlavicu. Od ladiacej mechaniky, ktorá sa nachádza na hlavici, sú smerom ku kobylke natiahnuté struny. Zvuk sa na gitare tvorí práve pomocou strún. Vďaka ozvučnému otvoru sa potom odrazí od tela gitary a rozšíri sa do okolia.

A tých druhov koľko je…

Tiež ste niekedy zažili ten pocit, že si neviete z veľkého množstva druhov gitár vybrať? Aby sme vás ešte viac nepoplietli, vymenujeme iba pár tých najzaujímavejších. Klasická gitara má šesť, najčastejšie nylonových, strún – tri hrubšie a tri tenšie. Uložené sú v tomto poradí: E, A, d, g, h, e¹. Podobne sú na tom aj akustické gitary, ktoré však mávajú tenší krk a na ktorých sa väčšinou používajú kovové struny. Džezová gitara, takzvaná gibsonka, má, na rozdiel od „klasiky“, ešte aj mohutnejší korpus a ozvučné otvory vyrezané do tvaru písmena f.

A žeby to nebolo málo, existuje aj veľa ďalších druhov gitár, dosť odlišných od klasickej gitary. Havajská gitara je napríklad špecifická nie len svojím tvarom, ale aj tým, že pri hre leží na podstavci a vďaka kovovému valčeku vytvára zaujímavé glisandové tóny. Na zosilnenie jej zvuku sa využíva zosilňovač podobne ako pri hre na celý rad elektrofonických gitár s typicky plochým korpusom. Patrí medzi ne aj elektrická gitara alebo basgitara.

Napokon sme sa vrátili naspäť

Hovorí sa, že história sa opakuje. A tak čiastočne končíme tam, kde sme začali. Pri štvorstrunovej gitare. Basgitara sa totiž od „klasiky“ nelíši len tvarom korpusu, ale aj počtom strún – má ich iba 4. Rovnako ako pôvodca gitary – chartâr.

 

 

 

 

 

Autor: Veronika Konušíková